| Summary: | Medzi základné práva a slobody, upravené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky patrí aj právo na ochranu zdravia, bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, právo na zdravotnícke pomôcky za zákonom stanovených podmienok. Tieto práva sú garantované v ustanovení Čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky v rámci ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv a vzťahujú sa na každú fyzickú osobu, t. j. na človeka. Keďže sú tieto práva považované za ľudské práva v zmysle medzinárodného práva, sú garantované aj v mnohostranných medzinárodných zmluvách, ktorých signatárom je aj Slovenská republika, ako napríklad Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Právna úprava prevádzkovania lekární v Slovenskej republike zahŕňa široké spektrum otázok a je pomerne rozsiahla. Snahou zákonodarcu bolo nastaviť také pravidlá, ktoré by stransparentnili a zjednodušili právne prostredie v tomto sektore. V niektorých oblastiach sú pravidlá dané legislatívou Európskej únie a slovenský právny poriadok ich iba prevzal. Najdôležitejším prvokom v tejto sfére, ktorý nie je priamo upravovaný legislatívou EÚ, je poskytovanie lekárenskej starostlivosti a využívanie systému verejného zdravotného poistenia v tejto oblasti. Hlavným cieľom príspevku je poukázať na vybrané problémy, ktoré sa spájajú s postavením prevádzkovateľa lekárne a jeho povinnosťami, ktoré mu vyplývajú zo zákona o liekoch a s ktorými sa musí ako prevádzkovateľ lekárne vysporiadať. Táto oblasť podnikania je pomerne prísne regulovaná a preto je potrebné byť oboznámený s príslušnými právnymi predpismi. Príspevok z právno-teoretického hľadiska rieši viaceré otázky upravené v zákone o liekoch, či vyhláške o správnej lekárenskej praxi.
|
|---|
